Čochvíľa už to budú 2 roky (ten čas tak letí..) odkedy som ja, 19 ročná vtedy čerstvá maturantka, plná snov, ideálov a túžob žiť v zahraničí po prvý krát pristála na letisku London Luton a začala novú etapu môjho života práve v hlavnom meste Británie. A keďže rok a pol som pracovala v Londýne ako au pair, vystriedala 3 rôzne rodiny (a rôzne myslím naozaj všetky veľmi rozdielne), rozhodla som sa napísať zopár rád a odporúčaní pre ľudí, čo uvažujú nad prácou au pair v zahraničí. Začnem asi najlepšie od začiatku 🙂

Ako som sa teda do UK dostala ja?

Kontaktovala som zopár rôznych agentúr, ale keďže pracovné agentúry zrovna najlepšiu povesť nemajú, je logické, že som si ich riadne preverovala, čítala recenzie, počúvala rady priateľov o ich skúsenostiach s agentúrami atď. Nič som nechcela nechať na náhodu. Nakoniec som sa rozhodla pre agentúru Coolagent (ktorú ešte neskôr určite spomeniem), najmä pre odporúčanie dvoch známych, ktorí s ňou mali dobré skúsenosti. Slečna, s ktorou som komunikovala bola veľmi príjemná, ochotná a nápomocná. Aby mi agentúra mohla nájsť vhodnú rodinku, bolo potrebné vyplniť rôzne formuláre, referencie atď.. Nasledovalo kontaktovanie rodín. V coolagent to funguje tak, že budúca au pair s rodinkami najprv volá alebo skypuje, majú teda možnosť sa vidieť a počuť ešte predtým než vycestuje. Dôležitá vec je, že na to, aby mohla au pair vycestovať, musia s tým súhlasiť obe strany na základe vzájomných sympatií. Nie je to teda tak, že budúca au pair musí vziať hneď prvú rodinku, čo jej ponúknu. Proste hľadá až kým nenájde pre seba najvhodnešiu. Ale rovnako ako au pair môže ponúknutú rodinku odmietnuť, môže sa stať, že nejaká rodinka sa bude páčiť vám, ale ona vás odmietne. Hľadáte teda, až kým nepríde k obojstrannej zhode. Preto sa ani nedá presne povedať ako dlho to trvá od zeregistrovania sa v agentúre až po samotné vycestovanie, lebo je to individuálne. U mňa to bol cca mesiac. Volala som asi so 6timi rodinkami, kým som našla vhodnú pre mňa 🙂 Nasledovalo zaplatenie poplatku agentúre, kúpa letenky (au pair v UK si letenky hradia samé, narozdiel napr od au pair pobytov v USA, kde letenku prepláca rodinka), rýchle balenie a hurá smer London!

Moja prvá rodinka

Moja prvá rodinka žila na severe Londýna, v krásnom obrovskom dome s veľkým dvorom, a kocúrom. Mali 2 deti, chlapcov, vo veku 4 a 1 rok. Po príchode do cudzej krajiny sa každý musí pripraviť na trošku rozdielny spôsob života, predsalen iná kultúra, iné prostredie, iní ľudia, iný jazyk..Moja rodinka boli ešte k tomu židia, i keď nie ortodoxní, ale predsalen aj iné náboženstvo.. A to všetko si vyžaduje obrovskú dávku tolerancie a hlavne rešpektovania sa navzájom. Mojou úlohou bolo teda starať sa o deti, 7 hodín denne, 5 dní v týždni (víkendy voľné). Začiatky nikdy nebývajú ľahké, je treba sa rýchlo prispôsobiť životnému štýlu vašej rodinky, preladiť sa na cudzí jazyk a učiť sa, učiť sa, učiť sa. Každý deň niečo nové. Na čo sa treba pripraviť je iný štýl výchovy anglických detí, ako sme boli zvyknutí na Slovensku. Anglické deti sú pomerne dosť rozmaznávané, rodičia sú príliš makkí, takmer vôbec nevidieť, že by dieťa dostalo jednu “výchovnú“, a potom to tak aj vyzerá a niekedy nie je ľahké ich zvládnuť. Deti sú zvyknuté, že vždy dostanú, čo chcú a preto ak im niečo zakážete, zrazu ste v dosť zložitej situácii, lebo dieťa začne trucovať. No aspoň nie je nuda, a je to challenge pre vás spraviť si s tými deťmi taký vzťah, aby vás počúvali, rešpektovali, ale zároveň aby ste pre nich boli aj kamaráti a mali vás radi. Najideálnešie je, ak ste s deťmi sami, lebo vtedy vás počúvajú oveľa viac, ako keď sú nablízku rodičia. U mňa to bolo tak, že môj host dad pracoval od rána do večera ako manažér jednej firmy, a moja host mum bola na materskej. A v praxi to vyzeralo asi tak, že hoci ona bola “doma“, tak viac doma nebola ako bola. To viete, kávičky s kamarátkami, manikúra, pedikúra, kaderníčka, nákupy.. To dá človeku riadne zabrať, takže potom potrebuje au pair na 7 hodín denne, čo bude s deťmi a upratovačku 3x do týždňa, čo namiesto nej uprace barák lebo ona nemá čas. Ale takéto veci lepšie neriešiť 🙂 Vy si robíte svoju prácu, takže vám to môže byť jedno.

Prečo som teda od nich odišla?

S touto rodinkou som bola pol roka, a zo začiatku to bola celkom pohoda. Lenže potom moja host mum začala byť trošku vypočítavá a povedala si, že načo by platila cleanerku, keď to čo robí ina môžem robiť kludne ja. (Aha, teraz ma napadlo, zabudla som dosať jednu veľmi dôležitú vec. Väčšina rodín vyžaduje od svojich au pair aj light cleaning – treba si však na to dať pozor a vopred si s nimi ujasniť, čo si pod týmto pojmom predstavujú, aby ste nakoniec neboli prekvapení, že okrem starania sa o deti im robíte aj upratovačku.) Light cleaning som mala v popise práce aj ja, a zahŕňalo to upratanie playroom, keď sa dohráme s deťmi, pozametanie kuchyne, vyloženie umývačky a pod veci. Nič ťažké. Ale zrazu nechodila cleanerka, moja domáca dala deti na 4 hod denne do škôlky, a zrazu zistila, že veď ona mi tie 4 hod musí platiť tak či tak, takže keďže sú deti neni doma, mohla by som povysávať, utrieť prach, ožehliť, oprať, umyť okná.. Ani som sa nenazdala a môj deň tvorilo 70% upratovanie a 30% staranie sa o deti. Až som si jedného dňa povedala stačilo. Vysvetlila som jej, že nie je fér, že sa veci takto zmenili a že s tým nie som spokojná. A keďže ani jedna strana nebola ochotná ustúpiť, dohodli sme sa na tom, že do 2 týždňov odídem (z toho som mala týždeň plánovanú dovolenku na SVK, ktorú som už nemohla zrušiť).

Predo mnou bolo rozhodnutie čo ďalej?

Vrátiť domov som sa ešte nechcela a nájsť si normálnu prácu za tak krátky čas bolo skoro nereálne, tak som sa rozhodla ešte na pár mesiacov skúsiť prácu au pair znova. Oslovila som coolagent, vysvetlila som im, v akej som situácii, že si potrebujem čo najrýchlejšie nájsť novú rodinku (coolagent sľubuje všetkým au pair v prípade potreby a nespokojnosti s rodinou čo najrýchlejšie nájdenie novej a to zdarma!). Realita? Na môj prvý mail odpísali asi po 3-4 dňoch, a na všetky ďalšie odpovede trvali tiež neskutočne dlho, a to aj napriek tomu, že som im zdôrazňovala, aké je to urgentné. Nakoniec som sa rozhodla vykašľať sa na nich a pomôcť si svojpomocne. Na rôznych internetových stránkach z ktorých by som odporučila aupair-world.net či gumtree.com je plno rodín, čo si hľadajú au pair, je to zdarma, vačsí výber, ale zároveň možno aj trošku vačší risk. No v mojom prípade to dopadlo najlepšie, ako mohlo.

Moja druhá rodinka

Našla som si  rodinku na juhu Londýna a do 2 týždňov som sa sťahovala. Rodinka mala 4 deti (ch 15, ch13, d8, d5), host dad manager, host mum midwife, teda obaja rodičia zamestnaní. Mojou úlohou bolo spraviť deťom raňajky, zobrať ich do školy, potom poobede vyzdvihnúť zo školy, hrať sa, spraviť večeru. 5 dní v týždni, víkendy voľné, žiaden cleaning. Rodinka Írsko-Britská, bez vierovyznania, vegetariáni. Čiže opäť niečo nové. Musela som sa naučiť neustále mať na mysli, že nemôžu jesť mäso a podľa toho im aj variť. Čo však musím vyzdvihnúť sú deti v tejto rodinke. NEUVERITEĽNE poslušné a vychované. Najstarši chalani veľmi rozumní a nápomocní. Cítila som sa naozaj ako člen ich rodiny a veľmi rada som s nimi trávila i voľný čas. S touto rodinkou som doteraz v kontakte a stále sa navštevujeme 🙂

Prečo som odišla?

Od septembra už live-in au pair nepotrebovali. Deti mali pomerne veľké, otec dostal nový job a mohol deti ráno voziť do školy a poobede ich vyzdvihnúť. A tak som po pol roku musela túto skvelú rodinku opustiť. Čo ďalej? A predo mnou bolo opäť rozhodnutie, čo ďalej. Rodinka mi dala dostatok času, mohla som u nich bývať až dokým som si niečo nenašla. Rozhodla som sa s prácou au pair skončiť, našla som si ubytovanie, prácu v reštike ako čašníčka, presťahovala sa nspäť na sever Londýna. Popri tom som však stále robila babysitting pre rôzne rodinky v okolí, čo bola pre mňa možnosť extra privýrobku. V marci som sa musela sťahovať z domu, kde som bývala, a prišla ponuka od jednej rodinky bývať u nich zdarma a na oplátku im ráno zaviesť deti do školy. Keďže reštika sa nám otvára až o 10tej, nevidela som v tom žiaden problém a tak som ponuku prijala.

Moja 3tia rodinka

Moja rodinka, ku ktorej som sa nasťahovala je bielo-čierna. Otec černoch pôvodom z Jamajky, moslim. Mama beloška, Londýnčanka, židovka. 3 deti (ch6, d3, d1). Na prvý pohľad bláznivá kombinácia, ale rodinka je veľmi super, najmä moja domáca, s ktorou mám veľmi dobrý kamarátsky vzťah a takisto deti sú perfektné. Milujú hudbu, tanec, zábavu, rozprávky. A hoci som s nimi obvykle iba ráno, občas sa bláznime i večer, keď prídem z práce. Nie preto, že by som s nimi musela byť. Ale preto, že s nimi byť chcem, lebo sú naozaj super.

Čo nazáver? Iba toľko, že ak ste rozhodnutí, ísť pracovať ako au pair, nebojte sa toho. Je to práca, ktorá síce nie je finančne najlepšie ohodnotená, ale ani sa nerobí pre peniaze. Získate nové skúsenosti, zážitky, naučíte sa jazyk, naučíte sa tolerancii a rešpektovaniu sa navzájom, osamostatníte sa.. Každý sme iný a ja vám teraz nechcem radiť, aké typy rodiniek si máte vyberať a aké nie. Ale ak vám nejaká bude sympatická, dajte jej šancu. A je jedno, či bude čierna, biela, židovská, moslimská, 5 detí alebo 1. Takisto vás nechcem odhovárať od agentúr, ale ani nahovárať vycetovať na vlastnú päsť.. Ja som vám len opísala moje zážitky, vy si však budte žiť svoj vlastný príbeh a všetko môže byť iné. Verím, že natrafíte na dobrých ľudí a váš pobyt v zahraničí bude pre vás nezabudnuteľným zážitkom. Nečakajte, že všetko bude iba ružové, ale každá situácia, či už je dobrá, alebo zlá, nás môže niečo naučiť.

Želám vám veľa štastia!!!